SANDANUS ART

Miroslav Sandanus vo svojich maľbách zachycuje pocity viacerých príslušníkov mladej generácie, stojacich zoči-voči postupne sa rozbaľujúcim krízam. Nielen námetmi, ale aj zvolenými pohľadmi a použitými technikami tematizuje fragmentálnosť, neprehľadnosť a náhodilosť súčasného sveta.

O súčasnej polykríze začal intuitívne uvažovať už počas štúdia. Zahltenie krajiny odpadom v minulosti tematizoval v sérii skládok, smetísk ale aj reklamných plôch, ktoré kaleidoskopickým spôsobom zachytávali mnohosť produkcie tovarov a jeho propagácie. Tento dojem umocnil kolážovými a asamblážovými vstupmi, ktoré maliarsky jazyk rozšírili o fragmenty reálnej recyklovanej masovej produkcie. Hoci ekologická a klimatická línia jeho diel je silná, nie je jediná určujúca. Možno ju vnímať ako dôsledok, on však hľadal hlbšiu príčinu. Odhaľoval sústredenie na proces nakupovania a to nielen z pozície spotrebiteľov, ale celej ekonomiky, ktorá je postavená na koncepte neustáleho rastu spotreby. Klasickú maľbu v tomto období kombinoval s drippingom, liatím a stekaním farby, či brúsením jednotlivých vrstiev obrazu.

Cez prizmu pohľadu na krajinu, zmenenú človekom, sa Sandanus fokusuje na globálnu zmenu klímy – následky víchric, ohňa a topenia ľadovcov spodoboval v klasickej tradícii maľby. Pre vykreslenie širšieho obrazu problému využíva viacero vrstiev symbolov, asociácií a príbehovosti. Dalo by sa povedať, že jeho tvorba do istej miery nadväzuje na historickú tradíciu maľby s morálnym posolstvom – jeho záujmom je nielen poukazovať, ale aj ovplyvniť transformáciu ničivých vzorcov správania jedinca a spoločnosti, ktoré v konečnom dôsledku ústia do katastrofy. Tá môže paradoxne byť krásna a esteticky príťažlivá, v kompozíciách a drobných detailoch však pretrváva napätá až apokalyptická atmosféra.

Námet človeka v prírode, takmer klasický žáner maliarstva sa stáva dôležitou súčasťou jeho diel a postupne sa od nej aj osamostatňuje. Sandanus ho posúva do súčasnosti prostredníctvom oblečenia a póz. Je to niekto, s kým sa môžeme identifikovať, lebo sú nám známe presne také športové bundy a nohavice. Postavámčasto zámerne nevidno priamo do tváre, odvracajú zrak alebo pozerajú do zeme, ich silueta sa miestami rozplýva v okolitom prostredí, inokedy zas krikľavo svieti.

Vo svojich najnovších prácach pátra po koreňoch našej úzkosti. Nachádza ho v nekonečnom feede niekedy i protichodných informácií, izolácii a nedostatku osobného kontaktu, ktoré mladá generácia zažíva vďaka uplynulej pandémii a silnejšej koncentrácii na online komunikáciu. Neanalyzuje dôvody, ale sleduje emocionálnu rovinu dopadu na jednotlivca. V oveľa väčšej miere ako doteraz sa pritom koncentruje na človeka, ktorého identita však naďalej ako v jeho predchádzajúcich prácach ostáva anonymná.

Neprestávajúci tok informácií Sandanus znázornil pomocou osvetlenia tvárí modrým či iným farebným svetlom z elektronických prístrojov. Otočenie dolu hlavou spôsobujú pri pohľade na portrét ešte väčšie zmätenie a neistotu. Izolácia, ktorá je ťažko viditeľná, sa zase objavuje v subtílnej civilnej metafore pršiplášťa, ktorý tenkou vrstvou oddeľuje indivíduum od okolia. Za touto zástenou sa odohráva neviazaná zábava i melanchólia.

Miroslav Sandanus dostáva médium klasickej maľby do roviny súčasnej generačnej úzkosti pomocou subtílne voleného jazyka kompozície, jej psychologického pôsobenia a archetypálne vnímaných metafor. Pocit stratenia a bezmocnosti voči masívnym silám, ktoré presahujú naše možnosti ich akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať či dokonca vnímaním obsiahnuť sa zhmotňujú do podoby hyperobjektu, ako ho definoval britský filozof Timothy Morton. Sú niečím čo nás presahuje svojím rozsahom a komplexnosťou. Nemôžeme ich vidieť, nemôžeme ich chápať, ale cítime, že sme ich súčasťou. S týmto pocitom, tak novým pre človeka, ktorý zdedil modernistickú predstavu o v podstate totálnej pochopiteľnosti sveta, sa teraz musíme naučiť žiť.

2023

Jana Babušiaková

Viac

         Miroslav Sandanus vo svojich maľbách zachycuje pocity viacerých príslušníkov mladej generácie, stojacich zoči voči postupne sa rozbaľujúcim krízam. Nielen námetmi, ale aj zvolenými pohľadmi a použitými technikami tematizuje fragmentálnosť, neprehľadnosť a náhodilosť súčasného sveta.

      O súčasnej polykríze začal intuitívne uvažovať už počas štúdia. Zahltenie krajiny odpadom v minulosti tematizoval v sérii skládok, smetísk ale aj reklamných plôch, ktoré kaleidoskopickým spôsobom zachytávali mnohosť produkcie tovarov a jeho propagácie. Tento dojem umocnil kolážovými a asamblážovými vstupmi, ktoré maliarsky jazyk rozšírili o fragmenty reálnej recyklovanej masovej produkcie. Hoci ekologická a klimatická línia jeho diel je silná, nie je jediná určujúca. Možno ju vnímať ako dôsledok, on však hľadal hlbšiu príčinu. Odhaľoval sústredenie na proces nakupovania a to nielen z pozície spotrebiteľov, ale celej ekonomiky, ktorá je postavená na koncepte neustáleho rastu spotreby. Klasickú maľbu v tomto období kombinoval s drippingom, liatím a stekaním farby, či brúsením jednotlivých vrstiev obrazu.

       Cez prizmu pohľadu na krajinu, zmenenú človekom, sa Sandanus fokusuje na globálnu zmenu klímy – následky víchric, ohňa a topenia ľadovcov spodoboval v klasickej tradície maľby. Pre vykreslenie širšieho obrazu problému využíva viacero vrstiev symbolov, asociácií a príbehovosti. Dalo by sa povedať, že jeho tvorba do istej miery nadväzuje na historickú tradíciu maľby s morálnym posolstvom – jeho záujmom je nielen poukazovať, ale aj ovplyvniť transformáciu ničivých vzorcov správania jedinca a spoločnosti, ktoré v konečnom dôsledku ústia do katastrofy. Tá môže paradoxne byť krásna a esteticky príťažlivá, v kompozíciách a drobných detailoch však pretrváva napätá až apokalyptická atmosféra.

         Námet človeka v prírode, takmer klasický žáner maliarstva sa stáva dôležitou súčasťou jeho diel a postupne sa od nej aj osamostatňuje. Sandanus ho posúva do súčasnosti prostredníctvom oblečenia a póz. Je to niekto, s kým sa môžeme identifikovať, lebo sú nám známe presne také športové bundy a nohavice. Postavámčasto zámerne nevidno priamo do tváre, odvracajú zrak alebo pozerajú do zeme, ich silueta sa miestami rozplýva v okolitom prostredí, inokedy zas krikľavo svieti.

         Vo svojich najnovších prácach pátra po koreňoch našej úzkosti. Nachádza ho v nekonečnom feede niekedy i protichodných informácií, izolácii a nedostatku osobného kontaktu, ktoré mladá generácia zažíva vďaka uplynulej pandémii a silnejšej koncentrácii na online komunikáciu. Neanalyzuje dôvody, ale sleduje emocionálnu rovinu dopadu na jednotlivca. V oveľa väčšej miere ako doteraz sa pritom koncentruje na človeka, ktorého identita však naďalej ako v jeho predchádzajúcich prácach ostáva anonymná.

         Neprestávajúci tok informácií Sandanus znázornil pomocou osvetlenia tvárí modrým či iným farebným svetlom z elektronických prístrojov. Otočenie dolu hlavou spôsobujú pri pohľade na portrét ešte väčšie zmätenie a neistotu. Izolácia, ktorá je ťažko viditeľná, sa zase objavuje v subtílnej civilnej metafore pršiplášťa, ktorý tenkou vrstvou oddeľuje indivíduum od okolia. Za touto zástenou sa odohráva neviazaná zábava i melanchólia.

         Miroslav Sandanus dostáva médium klasickej maľby do roviny súčasnej generačnej úzkosti pomocou subtílne voleného jazyka kompozície, jej psychologického pôsobenia a archetypálne vnímaných metafor. Pocit stratenia a bezmocnosti voči masívnym silám, ktoré presahujú naše možnosti ich akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať či dokonca vnímaním obsiahnuť sa zhmotňujú do podoby hyperobjektu, ako ho definoval britský filozof Timothy Morton. Sú niečím čo nás presahuje svojím rozsahom a komplexnosťou. Nemôžeme ich vidieť, nemôžeme ich chápať, ale cítime, že sme ich súčasťou. S týmto pocitom, tak novým pre človeka, ktorý zdedil modernistickú predstavu o v podstate totálnej pochopiteľnosti sveta, sa teraz musíme naučiť žiť.

2023

Jana Babušiaková

Viac

      Miroslav Sandanus vo svojich maľbách zachycuje pocity viacerých príslušníkov mladej generácie, stojacich zoči voči postupne sa rozbaľujúcim krízam. Nielen námetmi, ale aj zvolenými pohľadmi a použitými technikami tematizuje fragmentálnosť, neprehľadnosť a náhodilosť súčasného sveta.

      O súčasnej polykríze začal intuitívne uvažovať už počas štúdia. Zahltenie krajiny odpadom v minulosti tematizoval v sérii skládok, smetísk ale aj reklamných plôch, ktoré kaleidoskopickým spôsobom zachytávali mnohosť produkcie tovarov a jeho propagácie. Tento dojem umocnil kolážovými a asamblážovými vstupmi, ktoré maliarsky jazyk rozšírili o fragmenty reálnej recyklovanej masovej produkcie.Hoci ekologická a klimatická línia jeho diel je silná, nie je jediná určujúca. Možno ju vnímať ako dôsledok, on však hľadal hlbšiu príčinu. Odhaľoval sústredenie na proces nakupovania a to nielen z pozície spotrebiteľov, ale celej ekonomiky, ktorá je postavená na koncepte neustáleho rastu spotreby. Klasickú maľbu v tomto období kombinoval s drippingom, liatím a stekaním farby, či brúsením jednotlivých vrstiev obrazu.

       Cez prizmu pohľadu na krajinu, zmenenú človekom, sa Sandanus fokusuje na globálnu zmenu klímy – následky víchric, ohňa a topenia ľadovcov spodoboval v klasickej tradície maľby. Pre vykreslenie širšieho obrazu problému využíva viacero vrstiev symbolov, asociácií a príbehovosti. Dalo by sa povedať, že jeho tvorba do istej miery nadväzuje na historickú tradíciu maľby s morálnym posolstvom – jeho záujmom je nielen poukazovať, ale aj ovplyvniť transformáciu ničivých vzorcov správania jedinca a spoločnosti, ktoré v konečnom dôsledku ústia do katastrofy. Tá môže paradoxne byť krásna a esteticky príťažlivá, v kompozíciách a drobných detailoch však pretrváva napätá až apokalyptická atmosféra.

         Námet človeka v prírode, takmer klasický žáner maliarstva sa stáva dôležitou súčasťou jeho diel a postupne sa od nej aj osamostatňuje. Sandanus ho posúva do súčasnosti prostredníctvom oblečenia a póz. Je to niekto, s kým sa môžeme identifikovať, lebo sú nám známe presne také športové bundy a nohavice. Postavámčasto zámerne nevidno priamo do tváre, odvracajú zrak alebo pozerajú do zeme, ich silueta sa miestami rozplýva v okolitom prostredí, inokedy zas krikľavo svieti.

         Vo svojich najnovších prácach pátra po koreňoch našej úzkosti. Nachádza ho v nekonečnom feede niekedy i protichodných informácií, izolácii a nedostatku osobného kontaktu, ktoré mladá generácia zažíva vďaka uplynulej pandémii a silnejšej koncentrácii na online komunikáciu. Neanalyzuje dôvody, ale sleduje emocionálnu rovinu dopadu na jednotlivca. V oveľa väčšej miere ako doteraz sa pritom koncentruje na človeka, ktorého identita však naďalej ako v jeho predchádzajúcich prácach ostáva anonymná.

         Neprestávajúci tok informácií Sandanus znázornil pomocou osvetlenia tvárí modrým či iným farebným svetlom z elektronických prístrojov. Otočenie dolu hlavou spôsobujú pri pohľade na portrét ešte väčšie zmätenie a neistotu. Izolácia, ktorá je ťažko viditeľná, sa zase objavuje v subtílnej civilnej metafore pršiplášťa, ktorý tenkou vrstvou oddeľuje indivíduum od okolia. Za touto zástenou sa odohráva neviazaná zábava i melanchólia.

         Miroslav Sandanus dostáva médium klasickej maľby do roviny súčasnej generačnej úzkosti pomocou subtílne voleného jazyka kompozície, jej psychologického pôsobenia a archetypálne vnímaných metafor. Pocit stratenia a bezmocnosti voči masívnym silám, ktoré presahujú naše možnosti ich akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať či dokonca vnímaním obsiahnuť sa zhmotňujú do podoby hyperobjektu, ako ho definoval britský filozof Timothy Morton. Sú niečím čo nás presahuje svojím rozsahom a komplexnosťou. Nemôžeme ich vidieť, nemôžeme ich chápať, ale cítime, že sme ich súčasťou. S týmto pocitom, tak novým pre človeka, ktorý zdedil modernistickú predstavu o v podstate totálnej pochopiteľnosti sveta, sa teraz musíme naučiť žiť.

2023

Jana Babušiaková

Viac
Palác výstava